Neplánovaná cesta okolo sveta (3.časť)

Autor: Zuzana Hlucha | 6.11.2016 o 13:53 | Karma článku: 4,00 | Prečítané:  1082x

- UK - Hawaii - Nový Zéland - Bali - Filipíny - Thajsko - Tretia časť cesty okolo sveta, tentokrát z Filipín    

V predchádzajúcich dvoch častiach som písala o prekrásnych ostrovoch Hawaii, o živote a skúsenostiach z Nového Zélandu, o tom, ako sme motorkou precestovali okolo celého ostrova Bali a vydali sa cez Lombok na ostrov Gili. Tam som prestala a v tomto diely pokračujem na Filipíny, potom do Thajska, a na túto časť som sa tešila najviac. 

O Filipínach som mala dlho skreslenú predstavu. Myslela som si, že krajina je špinavá a nepriateľská, asi z toho čo som kedysi vídavala v správach-samé negatíva. Pravdou ale je, že Filipíny sa u mňa dostali hneď na druhé miesto. Rovno za mojou milovanou Havajou. 

Leteli sme z Bali, keby sme neriešili peniaze, mohli sme tam byť priamym letom za pár hodín, lenže u nás to tak nefunguje a tak sme mali dva nekonečné prestupy, jeden cez noc na ostrove Borneo a druhý v Manile, hlavnom meste Filipín. Krajina má okolo 7000 ostrovov a tak sme dôkladne vyberali ten, na ktorý chceme ísť. Samozrejme by som najradšej videla všetky, ale na to by som potrebovala štedrého sponzora. Vybrali sme si ostrov Palawan, pretože nie je až taký známy a nebude tam toľko turistov ako na Bali a svet tu bude autentickejší. O tom, aké nádherné ostrovy tu sú sme počuli ešte od kamarátov na Hawaii a tak sa nám to asi uležalo v podvedomí. Teda viac asi Danielovi, ja som ešte chcela ísť aj na Fiji, ale musela som to brať realisticky a jedno si vybrať. Veď mi tie ostrovy nikam neujdú a aspoň budem mať čo robiť celý život :) 

Prvú noc sme prileteli do mesta Puerto Princesa. Ubytovanie sme si zas bookli cez AirBnB a ten človek (Jonathan) po nás poslal odvoz. Pred drobunké letisko divoko zabrzdil starší pán na tricykli - motorka s pripevnenou plechovou búdkou na boku. My s dvoma kuframi sme dosť čumeli, kde ich na tú búdku dáme. Ten milý pán - stále vysmiaty a ukecaný aj keď nevedel ani slovo po anglicky ich "upevnil" dozadu nejakým tenkým lankom, napchali sme sa do tej železnej kocky a šli sme cez celé mesto. Bolo skvelé že už padla tma, všetko bolo vysvietené, ľudia stáli vonku pred bambusovými reštauráciami a kinami, celkom živé mesto s veselými lokálcami, vzduch bol neskutočne vlhký a teplý, doprava šialená, šumeli nad nami palmy a všetko to zapadalo do krásneho prvého momentu. U Jonathana nás čakalo neopísateľne krásne ubytovanie. Mal vytvorený menší komplex bambusových jednoizbových domčekov, niektoré boli na strome a iné dolu, všetky prepojené dokopy a vytváralo to neskutočný drevený labyrint, kde ste mohli nájsť hojdacie siete na stromoch, prírodné drevené umyvadlá a sprchy, mnoho obrovských mušlí vonku a medzitým plno malých zachránených mačiatok a šteniatok z ulice. Všetko to navrhol a postavil sám, nebol na to použitý jediný umelý materiál okrem klincov. Krásny tropický domov. Na druhý deň sa išiel s Danielom potápať za Whale sharks (Žralok veľrybí), potom sme sa s ním dohodli podobne ako na Bali, že si u neho necháme kufre, kým precestujeme ostrov a vyrazili sme na sever. V meste sme dlho ostávať nechceli, tešili sme sa už na divočinu ostrova. Na juh nie je doporučené jazdiť kôli údajným teroristom, ktorý sa tam zdržiavajú. Tiež sú výstrahy pred inými ostrovami, takže ak sa tam chystáte, overte si najprv, či ten váš ostrov je bezpečný. 

Akurát tu začalo obdobie dažďa, takže to bolo o to zaujímavejšie. Neznamená to ale, že prší 24/7. Spŕchne raz za deň na 10 minút a zas je krásne. Občas to naozaj trvá dlhšie, ale mne sa to aj tak veľmi páčilo, pretože to dodalo autentickost celkovej atmosfére.

Ráno sme vyrazili verejným minivanom na severozápad ostrova. Asi v polovici jazdy sme zišli z normálnej cesty a pokračovali tak 2 hodiny cez divočinu po štrkovej ceste k pobrežiu ostrova. Dostali sme sa  do cieľa - malinkej rybárskej dedinky Port Barton, ktorá nie je ani na mape a kde pol dňa nefunguje elektrika a väčšinou ani voda. Každý deň len o 18:00 naskočia generátory, pouličné lampy, hlučná hudba a jediný televízor na ulici a vieš, že máš do pol noci čas, kým sa zase všetko zastaví. A môžeš sa konečne osprchovať slabunkým prúdom studenej vody a pripojiť na pomalý internet, ktorí ti ale aj tak cez deň vôbec nechýbal. 

Každý večer sa po ulici ozývali divoké bubny pred malou školou, kde mladí chlapci trénovali na nejakú talentovú súťaž. Fľaša rumu je lacnejšia ako fľaša Coly a tak bolo pár večerov celkom veselých. Boli sme tu jediné biele tváre a všetci boli ku nám nesmierne milí. Bývali sme u rovnako milého staršieho Poliaka, tretia biela tvár, ktorý doma všetko zabalil a presťahoval sa sem. Z tohto miesta ide neskutočná pozitívna energia a ja sa sem ešte plánujem vrátiť. Príroda je takmer nedotkuná, ľudia žijú veľmi jednoduchým životom a všetci sú šťastní. Deťom stačí na hranie pero a dokážu sa s ním zabávať aj dve hodiny. Keď som im ukázala svoj mobil a fotenie nadstavila tak, že sa v ňom videli, mala som o program na celý deň s deťmi postarané :) V tejto časti ostrova nenájdeš žiadnych turistov, len biele prekrásne pláže, vodopády, plno zabudnutých domorodých dediniek, kde lokálci žijú v bambusových malých domčekoch bez elektriny, varia vonku na ohni a pijú vodu z kokosov. Už malé deti sa vedia vyštverať za pár sekúnd na vrchol hladkej palmy, aby ti zhodili niekoľko kokosov. Môžeš si zaplatiť Island Hopping a domorodci ťa celý deň vozia na člne z jedného ostrova na ďalší. Je to úžasný zážitok, potápala som sa pri tom s korytnačkami a videla obrovské pole nádherných hviezdic. Je tu neskutočný kľud a ozdravné ticho. Nič umelé, nič navyše, žiaden ruch. Skutočný raj na Zemi. Všetko vyrobené z prírodných materiálov, len veci, ktoré naozaj potrebujú k životu, žiadne plasty (narozdiel od Bali) len milé úsmevy každého, koho stretnete a srdečný smiech.

Odtiaľto sme neskôr pokračovali na sever ostrova, do časti nazývanej El Nido. Je to malé mestečko, ale dosť rušné na tunajšie pomery a prispôsobené turistom. Táto časť je zaujímavá preto, že je zo všetkých strán ohraničená obrovskými skalnatými stenami a aj z oceánu vystupuje plno vysokých skál a ostrovčekov. Je tu populárny Island Hopping a bol by hriech ho nevyužiť, ale viac sa mi to páčilo v Port Bartone. Boli sme na loďke sami a nikoho sme za celý deň na oceáne nestretli. Tu nás bolo na lodi viac a boli sme tak len jedni z turistov, ktorí na všetko ukazovali prstom. Daniel tu dostal otravu jedlom, internet tu išel tak pomaly, že v podstate ani nešiel, bolo obdobie dažďa a tu na severe to bolo častejšie ako na iných miestach. Elektrika aj voda tu ale išli normálne, bolo tu plno penziónov a malých reštaurácii pre turistov, no stále si to držalo prírodnú native atmosféru.

Keď sa Daniel dostal do normálu, prenajali sme si na deň motorku a urobili si zas roadtrip okolo celého severného cípu ostrova. Bol to asi najlepší deň zo všetkých, aj keď vačšinu času neskutočne lialo. Bolo teplo a dážť tomu len vytvoril nezabudnuteľnú spomienku. Je úžasné vidieť ich každodenný život a zastaviť sa v každej osade na preskúmanie. Niektoré cesty sú len vymyté korytá blata a tak, keď už dlhšie v kuse pršalo, bola to celkom výzva prejsť cez to s tou našou malou motorkou. Bola to ale sranda, lokálci nás predbiehali, smiali sa nám a mávali na nás s rybami v ruke. V jednej malej osade nám ponúkli kokos na obed a boli veľmi skromní a radi, keď som si ich fotila. Ľudia tu žijú z pestovania ryže a prevažne roľníckej práce. Obrovské časti prírody zaberajú vlhké polia, ktoré pomáhajú obrábať byvoly. Je to nádherný pohľad.

Zaujimavé je, že v krajine sú stále legálne kohútie zápasy a každý poriadny chlap by mal vlastniť minimálne jedného. Všade popri ceste môžte vidieť predávať pre nich vitamíny a rôzne doplnky stravy. V televízii chodia priame prenosy zápasov a tiež súvisejúce reklamy. V Port Bartone som sa kôli nim vôbec nevyspala, pretože sa začínajú prekrikovať už od 2 rána, ale pre lokálcov vlastniť ich je veľká hrdosť. Je to pre niektorých najcennejšia vec, pretože im výhra v zápase može priniesť veľa peňazí.

Taktiež sú blázni do basketbalu a radi spievajú. Na karaoke ani nemusia mať špeciálne bary, stačí im, keď sa večer pred domom zídu všetci kamaráti a začnú hlasno spievať a piť rum. Čo som si všimla, vlastnia doma mikrofón a repráky, a tak sa zabávajú. Celý život prebieha vonku v komunitách, spoločne všetko zdieľajú, kto má doma televízor, ten ho vytiahne von na ulicu pre celú dedinu. 

Celkový dojem z Filipín vo mne zanechal len to najlepšie, popri Bali a Thajsku sa mi tu páčilo neporovnateľne viac a určite sa sem ešte vrátim preskúmať ostatné ostrovy. Energia krajiny je úplne panenská, čistá a priateľská. Vyhýbala som sa turistickým oblastiam a to tomuto pocitu určite dosť pomohlo. Väčšie mestá sú betónové a rušné, ale tam vás nikto nenúti zostať. V Manile som len prestupovala a videla len kúsoček z mesta, ale veľa ľudí sa zhodlo, že to nieje ani pekné, ani priateľské, a dokonca občas nebezpečné mesto. Vládnu tu gangy a korupcia. Je to obrovský protiklad voči všetkému mimo mesta a to je tiež súčasťou čara tejto krajiny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

S elektronickým receptom riskuje pacient tour po lekárňach

Čítačku kariet, ktorú potrebujú, aby sa pripojili do elektronického systému receptov, stále nemá 40 percent lekárnikov. Termíny už tlačia.


Už ste čítali?